Aj ja chcem žiť zdravo...

Autor: Andrea Hoštáková | 28.10.2019 o 20:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  625x

... a veru sa už niekoľko rokov o to usilovne snažím. Ale nemyslite si, nie som vitarián, vegán či vegetarián, ale z každého som sa časom naučila zobrať si niečo, čo mi vyhovuje.

A myslím, že som aj tak prešla poriadny kus cesty k zmene, ktorá však stále nie je trvalá a mení sa, ako sa mením aj ja.

Nie, nechcem chudnúť, nepotrebujem to a ani som to nikdy neskúšala. Váhu mám pre mňa ideálnu. Chcem sa len jednoducho dobre cítiť a nebojovať tak často s chorobami. Veľa vecí som zmenila, hoci to šlo ťažko, na niektoré som si už však zvykla a beriem ich ako každodennú súčasť môjho života. Som miernym príkladom toho, že sa dá, keď sa chce. Miernym píšem preto, lebo nezachádzam do extrémov a ani ja nepotrebujem robiť extrémne zmeny.

Žiadny  extrém nie je dobrý, stále  hľadám zlatú strednú cestu a držím sa hesla „pomaly ďalej zájdeš“.

Pribúdajú roky, skúsenosti aj informácie, myslím, že nikdy sme neboli takí informovaní ako teraz vďaka internetu. No aj tam sa objavujú veci a množstvo informácií, ktoré nemusia byť celkom pravdivé, a preto je dobré vedieť si vybrať a zvažovať, a ako sa hovorí, používať zdravý  sedliacky rozum.

Istý čas som skúšala aj raw stravovanie, no nie všetko mi vyhovovalo (surová strava napríklad zachladzuje organizmus, čo nie je vhodné najmä v zime), neskôr som sa dopracovala k tradičnej čínskej medicíne a stravovaniu podľa ročných období a podľa toho, kde človek žije, či podľa orgánových hodín. Ako sa tak stále viac ponáram do informácií, zisťujem, že toto jediné má pre mňa logiku. Asi ste už počuli či čítali, že stravovať sa treba podľa toho, kde žijeme, jesť len také plodiny, ktoré sa dajú pestovať v našich podmienkach,  ale robíme to tak? Niekedy je pohodlnejšie zájsť do supermarketu a kúpiť  si polotovar, ktorý si  len ohrejeme v mikrovlnke a natlačíme do seba behom pár minút, pritom prežúvanie je také dôležité... no nemyslite si, tiež to vždy nedodržiavam. Teraz myslím to prežúvanie. Polotovary už nekupujem, zvykla som si variť, hoci nemám na to toľko času, koľko by som potrebovala, ale keď človek chce, dá sa to zvládnuť. Stále sa však snažím meniť naše zaužívané nesprávne návyky čo sa týka stravovania a domácnosti. Je to veľmi ťažké, keď od malička sme boli naučení inak, ale pomaličky postupne to ide, robím menšie zmeny v strave a v domácnosti – postupne, pomaličky a hlavne nenápadne. Prečo nenápadne? Pretože aj ostatní členovia rodiny sú zvyknutí na veci, ktoré chcem zmeniť, aj preto to ide tak ťažko, ale ide.

Pečivo už nekupujeme, áno, kváskovanie je teraz v móde, ale mňa tak pohltilo, že som pečivo  jednoducho prestala kupovať a je pre mňa už bežnou dennou rutinou vytiahnuť si kvások a nakŕmiť  ho, aby som z neho vytvorila niečo dobré, voňavé a chrumkavé, možno aj sladké. A tak pečiem každý deň – chlieb, koláče, lúpačky, rožky, žemle, vianočky... a všetko, čo bežne kúpite v obchodoch a nemusíte kvôli tomu stráviť  čas v kuchyni. Ja ten čas v kuchyni venujem pečeniu a približne toľko času by mi zabral aj nákup toho pečiva. Kváskovanie mi teraz však prinieslo jednu obrovskú výhodu. Tým, že sme sa presťahovali  a obchod máme ďalej, ako sme boli zvyknutí, ak by som si chcela kúpiť čerstvé pečivo, musela by som oveľa skôr vstať a ísť ho kúpiť , čo by mi zabralo možno aj viac ako pol hodinu, a tak pečiem ešte viac, nemusím hneď ráno zavčasu utekať  do obchodu, aby som na raňajky kúpila pečivo, ktoré mi vlastne už ani nechutí.

Nedávno sa mi dostala do rúk aj kniha od Jarmily Mandžukovej Nakupujte hlavou, varte srdcom, kde som sa dočítala, že krabie tyčinky vlastne nemajú s krabím mäsom nič spoločné. Na výrobu sa používajú najmä vedľajšie rybie druhy, ktoré nie je možné priamo predávať, či už pre ich malú veľkosť, nezvyčajný vzhľad, alebo zlú chuť. Rozomelú sa na kašu a k takejto kaši či zmesi sa pridajú modifikované škroby, želatínové prímesi, sójové bielkoviny, farbivo, soľ, glutamát... a túto hmotu potom vytvarujú do podoby tyčiniek – a surimi tyčinky sú na svete. Nech sa páči, dobrú chuť.

Máte chuť na lososa? Tak potom treska prifarbená na oranžovo v štýle a la losos vám bude určite chutiť.

Alebo taký jogurt. Pamätám si len jeden druh jogurtov, ktorý sa predával kedysi. Bol hustý, biely a na spodku bol jahodový džem, takže bolo treba jogurt pred konzumáciou vždy premiešať. Väčšina jogurtov dnes obsahuje viac vody a žiadne ovocie, len niečo, čo sa na ovocie chuťovo a farbou podobá. A mnohé sa nemusia miešať.    

Nejde však len o polotovary a spracované  potraviny, zoberte si taký obyčajný banán. Čo už len na ňom sa môže vylepšiť? Banány rada kupujem aj teraz, ale po prečítaní časti o banánoch ma už aj na ne prešla chuť.

A takto by som mohla pokračovať, všetko toto a oveľa viac nájdete v knihe, ktorú tu spomínam.

Aj v domácnosti som urobila dosť zmien čo sa týka kozmetických prípravkov a prípravkov na čistenie  domácnosti. Táto zmena sa aplikuje asi najľahšie. Tu mi stačí, keď mám doma len pár surovín – ocot, sódu bikarbónu, jadrové mydlo, praciu sódu a kyselinu citrónovú, k tomu pár esenciálnych olejčekov a niekoľko ďalších prírodných prísad. Výroba  pracieho gélu, prášku do umývačky, WC tabliet... je úplne jednoduchá, rýchla a lacná, a navyše sú tieto prípravky veľmi účinné. Nekupujem ani krémy na tvár, na oči, sprchové gély, vône do WC, dezodoranty obsahujúce množstvo látok, ktoré škodia nielen našej pokožke. Tu chcem odporučiť veľmi dobrú knihu Pět domácích prostředků nahradí celou drogerii. Množstvo receptov je aj na internete, treba len pohľadať a vyskúšať.

Neustále zbieram informácie a vyhodnocujem, čo je lepšie, čo vyradiť a čo zmeniť... je to dlhý proces, ale verím, že tak nežiaduce vplyvy prostredia, v ktorom žijeme, stravy, ktorú si kupujeme, eliminujem v čo najvyššej možnej miere, a to bez výraznejšieho obmedzovania sa, pretože aj ja mám napríklad rada čokoládu, ale skúšali ste si ju už vyrobiť? V zdravšej verzii? A pritom na to potrebujete len kakaové maslo, kokosový olej, med alebo agávový sirup a kvalitné kakao.

Písať by sa o tomto dalo donekonečna, a tak stále študujem, hľadám, zvažujem, a hlavne skúšam, najskôr sama na sebe a potom aj u ostatných členov rodiny, a teší ma, keď sa mi to darí. Pretože nikdy nie je neskoro niečo zmeniť alebo niečo začať, na to stačí len jediné – chcieť.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Fico má stále čo oslavovať

Tento vtip vznikol v novembri 2014, keď sme oslavovali 25. rokov od revolúcie. Päť rokov prešlo a je ešte platnejší.


Už ste čítali?