Najčastejšie otázky a odpovede o dvojčatách... s humorom aj vážne

Autor: Andrea Hoštáková | 7.10.2019 o 20:07 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  587x

Chcete vedieť, aké ľudia dávajú najčastejšie otázky rodičom dvojčiat? Niekedy vďaka tomu vznikajú skutočne zábavné situácie. No aj rodičia dvojčiat sa vedia vynájsť a vtipne na ne odpovedať.

Pár takých otázok aj odpovedí sa mi podarilo zozbierať vďaka našej skupine mamičiek dvojčiat.

Dvojčatá sú aj dnes zvláštnosť, hoci sa vyskytujú častejšie ako v minulosti najmä vďaka umelému oplodneniu či hormonálnej liečbe. Každej dvojmamičke padne dobre, najmä po ťažkom dni, keď sa jej niekto na prechádzke prihovorí a pochváli detičky, ako to pekne zvláda a aká je šikovná. Ale nemusí byť pripravená na otravné a niekedy aj nie moc príjemné otázky, ktoré jej mnohí, hoci to určite nemyslia v zlom, položia. Neuvedomujú si tak, že ju takými otázkami zbytočne zaťažujú, a keď sa jej počas prechádzky ešte k tomu každý spýta to isté, netreba sa čudovať, ak na takúto otázku odpovie nezmyslom.

Skúste si teraz pozrieť nasledujúce otázky a vy, ktorí máte dvojčatá, si môžete spočítať, koľko z nich vám už ľudia aspoň raz položili. Myslím si, že je ich minimálne polovica, prípadne sú ďalšie, ktoré tu uvedené nie sú.

  1. To sú dvojčatá?
  2. To sú chlapci/dievčatá/párik?
  3. To sú jednovaječné alebo dvojvaječné?
  4. Ako to zvládate?
  5. Dojčíte?
  6. Máte ich prirodzene?
  7. To sú vaše deti?
  8. To sú trojičky? (ak ide s nimi mladší alebo starší súrodenec)
  9. Máte to v rodine?
  10. To ako sa vám podarili dvojičky?
  11. A koľko je medzi nimi rozdiel?
  12. A ktoré je staršie?
  13. Rodili ste prirodzene alebo cisárskym?
  14. Ktoré z nich je lepšie?
  15. Ako ste vyberali mená, nepletú sa vám?
  16. Majú svoju vlastnú reč?
  17. Obliekate ich rovnako?

Ale pozrime sa bližšie na tie najčastejšie kladené otázky.

To sú dvojčatá?

Prvou najčastejšou, tzv. top otázkou, ktorú ľudia rodičom dvojčiat položia, je jednoznačne: „To sú dvojčatá?“ Áno, chápem, že nie vždy ľudia vedia určiť, či ide o dvojčatá, zvlášť aj preto, že dvojkočíky používajú aj mamičky, ktoré majú dve deti napríklad narodené rok po sebe. Ale je nepochopiteľné, keď ide mamička s dvojkočíkom, v ňom sedia dve dievčatká oblečené v ružovom, úplne rovnaké, a niekto sa spýta: „To sú dvojičky?“ A ešte lepšie, keď dotyčná začne presviedčať mamičku, že to určite nie sú dvojčatá...  

Tu je jeden krásny príklad:

Mňa pravidelne chválili, akí krásni chlapci, nevadilo, že boli od hlavy po päty v ružovom a v ružovom kočíku, a koľkokrát otázka: „To sú dvojičky????“

A dokonca jedna mamička si od staršej panej vyslúžila pokarhanie, že jej klame:

... a keď som jej povedala, že to menšie je dievča a väčšie chlapec, tak na to bola jej reakcia: „A to dvojičky sú vždy rovnakého pohlavia, tak prečo mi klamete?“ 

A ešte pár zaujímavých odpovedí mamičiek na otázku: „To sú dvojčatá?“ Niektoré mamičky sa s odpoveďami vedia naozaj vynájsť:

... mne minule jeden chlap: „To tak vyzerá, akoby ste tu boli dve!“ Ja mu na to: „Nie, to ste len veľa vypili!“

„... nieeeee, to nie sú dvojičky, len súrodenci ,čo sa čisto náhodou skoro naraz narodili.“

... ja na takúto otázku odpovedám: „To sú sestry.“ Raz ma jeden chlapík dorazil: „To fakt? Veď vyzerajú rovnako, akoby boli dvojičky!!!!“

To sú trojčatá?

Takúto otázku občas dostanú mamičky, ktoré majú okrem dvojčiat ešte jedno staršie alebo mladšie dieťa. A vôbec nevadí, že viditeľne starší súrodenec je o hlavu vyšší.

... ale zabíjajú ma otázkou: „To sú trojičky?“ keď idem s dvojkami a s ich o dva roky starším bratom – viditeľne väčším a vyšším, ale občas im oblečiem rovnaké tričká...

To sú chlapci/dievčatá/párik?

V poradí druhou najčastejšie položenou otázkou je: „To sú chlapci/dievčatá/párik?“ Mnohé mamičky píšu, ako idú s kočíkom, v ňom si sedia dievčatká od hlavy po päty oblečené v ružovom a niekto sa spýta: „To sú chlapci?“ K tomuto už naozaj nie je čo dodať. Tiež som tak párkrát šla na prechádzku. Mám chlapcov a boli v červenom kočíku, no obaja v modrom, prikrytí modrými dekami a tiež ma niekto zastavil a pýtal sa, či mám chlapca a dievča. Dosť ma to vtedy zaskočilo, povedala som, že obaja sú chlapci.
Raz som jednu mamičku počula, ako hovorí svojmu dieťaťu: „Vidíš, teta má dvojčatá – chlapčeka a dievčatko.“ Nič som na to nepovedala, asi by to nemalo zmysel.

A čo na to hovoria mamičky?

... poviem vám, že mňa už raz ľudia tak zblbli, že pri piatom človeku, ktorý sa čudoval nad dvojkami a pýtal sa: „To máte párik?“ som úplne bez zaváhania povedala: „Nie, to sú dievčatá.“ A pani sa pýtala ďalej: „A ako sa volajú?“ A ja, keďže máme chlapcov ako buky, že Martinko a Lukáško. Bez komentára odišla... manžel vtedy len oči vypleštil a ešte dodnes sa mi rehoce. 

... mňa sa často pýtajú: „To sú dievčatká?“ (máme čierny kočík, modré vetrovky, hnedé čiapky...)

... to je u nás bežné, každý v ružovom, rovnako oblečené, rovnako vysoké, a otázky typu: „To sú dvojičky? A chlapci alebo párik?“

Mne raz jedna staršia pani povedala, to boli ešte deti v kočíku, modrý kočík, modré fusaky, modré kombinézy, a ona mi hovorí: „Jéj, to sú ale krásne princezné!“ Ja som na ňu len pozrela a hovorím: „Princovia.“ A ona úplne vyjavená hovorí: „Ale to nie je možné, veď sú krásni ako dievčatká...“

Sú jednovaječné alebo dvojvaječné?

Tiež jedna z tých zaujímavejších otázok, ktoré dostanú rodičia dvojčiat. Áno, správne, dvojčatá môžu byť jednovaječné alebo dvojvaječné, mnohí však nevedia, aký je medzi tým rozdiel. Ako sa niektoré mamičky vyjadrili, mnohé majú pocit, že ľudia s takýmito otázkami ani nepočúvajú odpovede, pýtajú sa len preto, aby sa niečo spýtali. Možno je pekné, že sa o dvojčatá ľudia tak zaujímajú a snažia sa prihovoriť a viesť konverzáciu, ale mnohokrát si neuvedomujú, ako sa potom na takéto otázky pozerajú samotné mamičky. Niektoré situácie potom vyznievajú dosť komicky.

Tak si to trošku zopakujme:
Jednovaječné dvojčatá – vznikajú pri rozdelení jedného vajíčka, ktoré bolo oplodnené len jednou spermiou. Toto rozdelenie môže nastať v rôznych štádiách jeho vývoja. Takto vzniknú dvaja jedinci, ktorí majú rovnakú genetickú výbavu a sú vždy rovnakého pohlavia a sú si takmer navlas podobní. Je ťažké ich rozoznať, ale väčšinou majú určité znaky, ktorými sa odlišujú, na pohľad sú však rovnakí.

Dvojvaječné dvojčatá – vznikajú oplodnením dvoch vajíčok dvoma rôznymi spermiami. Je to v tom prípade, keď sa pri ovulácii uvoľnia dve vajíčka. Každé takéto dvojča má potom počas tehotenstva svoju vlastnú placentu a plodové blany a každé má vlastnú genetickú výbavu. Dvojvaječné dvojčatá môžu byť rovnakého pohlavia, alebo rozdielneho, a tak isto môžu si byť podobné alebo každé iné. Sú to skôr súrodenci, ktorí sa narodili v rovnaký deň, ale sú aj prípady, keď sa narodili v rozdielne dni. Vždy sa však považujú za dvojčatá.

... my máme dievčatko a chlapca a častou otázkou bolo: „A sú jednovaječné?“

Ako to zvládate?

To je jedna z otázok, ktorú mnohé mamičky doslova neznášajú. No ako to asi môžeme zvládať? Nikto si to pravdaže predstaviť nevie, ale pre mnohé je to dosť nepríjemná otázka. Ak stretnete mamičku s dvojčatami, radšej jej takúto otázku nedávajte. Mamičky chcú skôr počuť povzbudenie a uznanie a nie čeliť otázkam, ako keby boli na výsluchu. Po celodennom kolotoči okolo detí naozaj často nemajú chuť ľuďom vysvetľovať „aké to je mať dvojčatá“.
Ja vždy na konštatovanie typu: „Tak to si ani neviem predstaviť,“ odpovedám: „Tak to si radšej ani nepredstavujte.“ Pravdaže, nie je to až také strašné, ako to ja prezentujem, ale ten výraz človeka, ktorému to poviem, stojí za to.

To, že mamičky naozaj potrebujú uznanie a pochopenie môžem uviesť na jednom krásnom príklade:

Ja som dnes po dlhom čase zažila milý koment, až ma dojal, a pritom taký jednoduchý. Valila som sa v tom vetre s mojím tankom (kočíkom) cez autobusovú zastávku a jedna babička, s paličkou, mi uhla, aby som mohla prejsť, a usmievala sa na baby, a keď som prechádzala okolo, chytila ma za rukáv a s uznaním povedala: „Šikovná maminka,“ a usmiala sa... až mi slzy vyhŕkli...

Myslím, že takéto uznanie hovorí naozaj za všetko...

Máte to v rodine?

Naozaj neviem, prečo je pre mnohých táto otázka taká dôležitá, alebo možno niekto čaká, že ak v rodine dvojčatá nemáte, automaticky ich máte po umelom oplodnení. Dvojčatá pravdaže nemusíte mať, ak ich máte v rodine, a tak isto ich mať môžete, aj keď ich v rodine ešte nemáte. Všetko je to individuálne, pravdaže, je tu vysoké percento dvojčiat po umelom oplodnení, po hormonálnej liečbe, alebo aj po vysadení antikoncepcie.

Máte ich prirodzene/po umelom oplodnení?

Táto patrí k jednej z tých najnepríjemnejších otázok, najmä pre mamičky, ktoré majú dvojčatá po umelom oplodnení. Určite si mnohokrát spomenú, aké to bolo neľahké obdobie, keď sa na umelé oplodnenie pripravovali, a nikto si nevie predstaviť, aké je to náročné, a to predovšetkým psychicky. Veľakrát preto nevedia, čo majú odpovedať. Je to veľmi osobná otázka, ktorú by sa mamičiek dvojčiat nikto nikdy nemal pýtať. Bohužiaľ, niektorí ľudia vedia byť dosť netaktní, neviem, prečo si myslia, že majú právo to vedieť, a teda sa na to pýtajú. Nie je predsa dôležité, či sú deti po umelom oplodnení, alebo prirodzene a nikto nemá právo sa na toto pýtať. Takže radím odpovedať: „Nie, priniesol nám ich bocian.“

Pomáha vám niekto?

Aj toto je dosť častá otázka, mnohé mamičky však pomoc nepotrebujú, dokážu to zvládnuť aj samy, a to hovorím z vlastnej skúsenosti. No každá pomoc pre mamičku dvojčiat sa počíta a je neoceniteľná. Mne sa mnohí čudovali, keď som napríklad sama išla s deťmi k lekárke, a to naraz s troma deťmi, že ako sa to dá takto zvládnuť. Ja vravím, dá sa to. Ak ste to ešte neskúšali, vyskúšajte a zistíte, že to nie je nič hrozné. U lekára je predsa vždy sestrička, tá môže zobrať druhé dvojča, pomôže. Ja som s nimi často chodievala aj sama po lekároch, nikoho som si na pomoc nebrala. Keď sa však niekto ponúkol, pomoc som prijala, ale nikdy mi nerobilo problém ich vychystať a ísť.

A ešte pár zaujímavých otázok či konštatovaní na záver

Na otázku, koľko majú rokov, a potom moju odpoveď, že päť, sa dotyčná osoba spýtala: „A ten druhý?“

„Chcete ešte deti? Vedeli ste, že to budú dvojičky?“

„No aj v tej druhej (vaničke od kočíka) máte miminko?“

Prečo som im dala také podobné mená sa ma pýtala susedina dcéra, ktorá má sestry dvojičky – Martinku a Tamarku, a tie moje sú Juliana a Anna..., no neviem, čo je na tých menách podobné.

„Už vám dve isto stačia a ďalšie neplánujete.“ (to skôr konštatovanie a rozhodnutie za nás...)

Vraj načo nám je toľko oblečenia, alebo načo nám je toľko plienok...

„To ako sa vám podarili dvojičky?“ A manžel na to: „Ukážem vám?“

„To sú dvojičky? Ale nie, veď ten jeden je určite starší!“

O tej podobe som aj ja raz dostala otázku, že ako ich rozoznávam, keď sú nahí... pozor, mám párik...

„... ale to nemôžu byť dvojčatá... Ste kamarátky a máte spoločný kočík?“

„Neboli ste v šoku, keď ste sa to dozvedeli? Chcete ďalšie deti? (asi mi nestačia tri, keď mi chcú dopriať ďalšie) Nechcete mať viac detí, keď máte také krásne deti?“ (je škoda to nevyužiť)

Pre mamičky dvojčiat

Milé mamičky, ak vás otravujú neustále rovnaké otázky a cítite sa ako na výsluchu, na žiadnu z nich nemusíte odpovedať. Môžete odpovedať aj protiotázkou alebo nejakým nezmyslom, ak sa vám páči, aspoň sa trochu pobavíte a možno budete mať lepšiu náladu, ak ste ju dovtedy nemali. Ľudia sú prirodzene zvedaví, aj keď to im pravdaže nedáva právo podrobiť krížovému výsluchu práve vás. Berte všetko s rezervou a buďte hrdé na to, že len vy máte možnosť byť mamičkami dvojčiat.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič zverejnil údajnú komunikáciu Glváča s Kočnerom

Komunikácia mala prebehnúť v období roku 2014 až 2017.

Blog Jozefa Šáteka

Kto, ako a prečo zatajoval Gorilu

Kauza je koncentrovaným obrazom korupčného systému.


Už ste čítali?