Usilovné stvorenia v ohrození

Autor: Andrea Hoštáková | 20.4.2019 o 10:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  328x

Nedávno sme si vďaka jednej príhode uvedomili, aké sú včely, ktoré sú súčasťou dokonalého celku, pre človeka veľmi dôležité. V mnohom by sme sa mohli od nich učiť a nie ich zbytočne ohrozovať.

Krásne jarné počasie vylákalo aj nás von do prírody. Tak sme sa rozhodli zastaviť sa cestou v našom dome, kde budeme onedlho bývať. Aké však bolo naše prekvapenie, keď sme vstúpili do dvora. Uvideli sme niečo, čo by sme teda vôbec nečakali. Na múriku plota, ktorý ohraničuje náš pozemok, „sedel“ roj včiel. Zhodou okolností sme akurát len pred pár hodinami pozerali cez plot na vedľajší pozemok, kde sme videli množstvo úľov hovoriac si, aké je to fajn, že máme v susedstve včelára, od ktorého by sme v budúcnosti mohli kupovať včelie produkty, teda predovšetkým med. To sme ešte netušili, že o pár hodín už budeme mať česť zoznámiť sa práve s týmto včelárom vďaka roju na našom plote.

Ľudia, ktorí sa starajú o včielky, majú môj obdiv, bolo vidno, že pán včelár sa naozaj vyzná. So zatajeným dychom sme čakali, čo sa bude diať. Najskôr včielky jemne postriekal vodou, a potom ich opatrne metličkou „pozametal“ priamo z múrika do akejsi zbernej nádoby. Najskôr sme nevedeli, či sú tam dve včelie kráľovné, alebo jedna, keďže roj bol rozdelený na dve časti a vyzeralo to zo začiatku na dva roje. Neboli to však jeho včely. Doteraz som ani netušila, že každý včelár má svoju kráľovnú „označkovanú“. Podľa toho aj tento včelár vedel, že ten roj nie je jeho. Vravel nám, že sa s niečím takýmto ešte nestretol, aby roj tak skoro odniekiaľ len tak „ušiel“. Po pozametaní včiel do nádoby, kde už asi bola aj kráľovná, sa včielky  postupne zlietali dovnútra, kým ich vonku nezostalo len pár. Trvalo to takmer dve hodiny, zatiaľ sme sa od neho dozvedeli množstvo zaujímavých informácií o včielkach a ich spoločenstve – neuveriteľnom systéme, ktorý funguje skutočne dokonale, a v ktorom každá včielka má svoje miesto a úlohu.

Trošku som si hľadala informácie a zistila som, že v tomto prípade mohlo ísť aj o situáciu, keď stará kráľovná (matka) spolu s časťou včiel opustí kolóniu, aby ju prenechala svojej mladej nasledovníčke. Keďže sa včelstvo rozmnožuje rojením, roj včiel je časť včelstva, ktorá nasleduje starú matku, keď sa jej pôvodný domov chystá prebrať jej nová nasledovníčka. Takýto roj sa potom usadí na najbližšom strome, ale môže to byť aj plot, ako napríklad v našom prípade. Včielky-prieskumníčky potom hľadajú vhodné obydlie, čo môže trvať niekoľko hodín, ale aj dní. Ak nájdu vhodné obydlie, preskúmajú ho a oznámia ostatným, čo zistili. Ak miesto prejde „schvaľovacím procesom“, presunú sa na toto nové miesto. Tam potom začínajú od začiatku s budovaním nového domova. Zaujímavé je, že pri rojení včely nebodajú, hoci ako masa pôsobia teda dosť nebezpečne. Toto som napríklad nevedela, bála som sa aj ja okolo nich prejsť, nechcela som riskovať, že sa na mňa vrhne zrazu celý roj.

Včelstvo ako rodina

V podstate včelstvo ako také funguje vďaka kráľovnej – matky, od ktorej závisí život všetkých včiel. Včelstvo je rodina, ktorú tvorí matka a jej potomkovia – robotnice a trúdy. Je to harmonicky organizovaný celok. Spoločne takto pokope žijú najmenej dve generácie. Žiadna včela nemôže  žiť  dlho sama, bez ostatných by čoskoro zahynula. Úlohou matky je klásť vajíčka a zisťovať rast a rozmnožovanie včelstva. Všetky práce vo včelstve vykonávajú robotnice. Zároveň chránia matku, ktorá je najcennejším členom včelstva a denne môže naklásť aj 1 000 – 1 500 vajíčok.

Okrem toho tvorí látku feromón, ktorá udržiava včelstvo pohromade, o čom sme sa mohli na vlastné oči presvedčiť, ako to vlastne funguje. Po tom, čo pán včelár pozametal včielky do zbernej nádoby, sa na múriku z ostatných včiel vytvorila akási „cestička“, čo nám vysvetlil asi tak,  že kráľovná matka vylučuje feromóny, ktoré na múriku zostali, a včely sa tak držali pri nich čo najbližšie. Preto na múriku stále zostávali, cítili tam zrejme stále prítomnosť matky. Včely totiž majú veľmi dobre vyvinutý čuch, ktorý je dokonca tisíckrát silnejší ako náš ľudský. Postupne sa však premiestnili aj ony do nádoby k matke. Zvyšné včielky, ktoré sa tam nedostali, vraj časom uhynú. Ak by sme vraj zavolali hasičov, čo mnohí ľudia  v takomto prípade aj robia, včielky by zlikvidovali, čo by bola naozaj veľká škoda. Len výnimočne hasiči kontaktujú včelárov. Ak sa teda vo vašom dome či dvore usídlia včely, prosím, nevolajte hasičov. Skúste kontaktovať nejakého včelára vo vašom okolí, prípadne ak nijakého nepoznáte, skúste si takého vyhľadať prostredníctvom internetu, či sa popýtať susedov.

Dostali sme ešte ďalšiu radu od včelára v prípade ochrany pred včelami. Ak je ich veľa, treba sa okolo nich pohybovať pomaly, nemajú totiž rady rýchle pohyby. Ak by vás nejaké „otravovali“, najlepšie je čupnúť si na zem a zakryť si tvár, skúsiť zadržať dych, to včely upokojí a mali by sa stiahnuť.   

Určite ste už mnohokrát čítali, že keď zahynie posledná včela, behom štyroch rokov zahynie aj  ľudstvo. Toto sa teraz spomína veľmi často a má to svoju logiku, pretože včely opeľujú 70 % plodín. Ale čo myslíte, čo potom opeľuje zvyšných 30 %? Trošku som hľadala informácie a zistila som niečo, čo som doteraz ani netušila. Prenášať peľ z kvetu na kvet vraj zvládajú aj motýle, vtáky, netopiere či niektoré druhy múch, ale aj kolibríky, chrobáky, dokonca lemury či mravce.

Napriek tomu by sme sa mali zamyslieť nad tým, že vyhynutím včiel by sme prišli o množstvo potravín, ktoré tu máme vďaka ich opeľovaniu.  Z úhynu včiel včelári obviňujú prevažne poľnohospodárov, ide o postreky, ktoré včielky zabíjajú. 

Bodnutie včelou

Včelári radia, že ak vás pichne včela, treba z miesta, kde vás pichla, ihneď  odísť. Inak by sa mohlo stať, že by sa na vás vrhli aj ostatné včely. Cítia totiž to žihadlo. Je bežné, že po bodnutí včelou okolie vpichu opuchne a sčervenie. Je to však bežná reakcia a nemôžeme vraj hovoriť o alergii. O pár hodín to ustúpi.  Alergia je vtedy, keď oblasť vpichu značne sčervená, je bolestivá a trvá to aj niekoľko dní. Tak isto je alergickou reakciou po bodnutí opuchnutie tváre a očí. Celkovú alergickú reakciu sprevádza svrbenie, okrem opuchu tváre aj opuch ústnej dutiny, silná nádcha či sťažené dýchanie, búšenie srdca, hnačka, zvracanie, malátnosť, čo môže viesť až k strate vedomia. Vtedy treba ihneď  volať záchrannú službu. Ide totiž o anafylaktický šok, ktorý môže ohroziť aj život.

Prevencia proti bodnutiu nielen včelou

  • nechodiť naboso po tráve
  • netrhať kvetiny
  • dávať pozor pri pití sladkých nápojov
  • používať ochranné sieťky na oknách a dverách
  • pamätať na to, že včely útočia vtedy, keď sa cítia ohrozené
  • vyhýbať  sa rýchlym pohybom
  • neobliekať si čierne a pestrofarebné oblečenie
  • nepoužívať voňavé parfumy a krémy

A ešte jedna zaujímavosť: Prítomnosť včiel je znakom čistoty v prírode, pretože včely sú citlivé na čistotu vo svojom okolí. V prípade chemického ošetrenia plodín v období, keď kvitnú, včelstvá preto hromadne hynú na otravu pesticídmi.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píšu Arnab Das a Jacek Rostowski - Fórum

Nemecký vrchol končí, nasleduje návrat Francúzska

Čo znamená nová situácia vo svete pre európsku integráciu.


Už ste čítali?