Moja nová závislosť – kváskovanie

Autor: Andrea Hoštáková | 15.4.2019 o 13:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  968x

Tak priznávam, aj ja som závislá. Od kváskovania. Nechápem, ako sa mi to mohlo stať. Kváskujem už asi dva roky, a možno aj viac, sama neviem, ani neviem, kedy sa to presne začalo.

Keby mi niekto predtým povedal, že kváskovanie je závislosť, asi by som si zaťukala na čelo, že o čom to točí. Priznávam teraz naozaj úprimne, kváskovanie je čistá závislosť, kto raz začne, už nedokáže prestať. Aspoň ja nie.

Kedysi som toľko nevypekala. Raz za čas, keď bol nejaký sviatok, samozrejme, na Veľkú noc, Vianoce, keď mala prísť návšteva, ale určite nie nič, čo by mi muselo kysnúť. Kysnutým „veciam“ som sa statočne vyhýbala, mala som vždy pocit, že to nezvládnem, že mi to nevykysne ako má a koláč sa nepodarí. Na jediné kysnuté, čo som si trúfla, bola pizza, ale teda to cesto nikdy nebolo také, aké ho mám teraz. Takže som aj pizzu neskôr prestala robiť domácu a spoliehala som sa na ten mrazený polotovar zo supermarketu. Teraz nechápem, ako som to mohla do seba pchať. Áno, bolo to rýchle, bez roboty a čakania, o chvíľu po vložení do rúry upečené, chrumkavé, takmer dokonalé, až na to množstvo éčok, čo to obsahovalo, čo ma však vtedy až tak netrápilo.

Ale viete, keď prídu deti, všetko sa zrazu otočí a robíme aj veci, ktoré by sme si nikdy neboli pomysleli, že začneme robiť. A takto to bolo aj v mojom prípade. Keďže som sa usilovala o to, aby som mala zdravé deti, ktoré bývali naozaj často choré, začala  som sa trochu viac zaujímať aj o stravovanie a všetko, čo s tým súviselo. A tak mi napadlo, čo keby som skúsila upiecť chlieb? Viem, čo do toho dám, žiadne éčka, čerstvo upečený, voňavý..., a tak sa to vlastne začalo. Dostal sa mi do rúk prvý recept na írsky chlieb. Možno ste ho aj vy už niekedy robili. Recept veľmi jednoduchý, nič prácne, presne to, čo som potrebovala. Aby som sa s tým moc nebabrala, urobila, hodila do rúry a bolo by napečené – jednoducho nemiesený, nekysnutý a navyše rýchly a dokonca aj trošku zdravší, keďže mal byť zo špaldovej múky a nie z tej klasickej bielej. K tomu už len pol litra hustého gréckeho jogurtu, trochu cukru, soli a sódy bikarbóny a prvý zázrak bol na svete. Zo začiatku sme si naň trochu museli zvyknúť, ale časom už každému chutil. Nepiekla som ho stále, len občas, keď som mala chuť a náladu.

A potom prišla  kamoška s tým, že si skúšala založiť kvások na chlieb, len sa jej nepodaril. Netušila som, o čom točí. Aký kvások? Čo to vôbec je? Aby som nevyzerala  nevzdelane, doma som si trošku pogúglila a našla som nejaké info o tom zázraku. Priznám sa, že sa mi nechcelo dva týždne čakať, kým si ho doma sama  „vypestujem“, tak som túto myšlienku zavrhla, ale časom mi to nedalo. Našla som si teda recept, že to predsalen skúsim. Podaril sa mi na „prvý šup“, ani neviem ako, no a odvtedy ho mám, a tak sa začalo moje kváskovanie.

Prvé chleby boli dosť hutné a ako keby vlhké, ale časom, keď kvások zosilnel, už boli také, aké mali byť, všetci sme si na tú chuť rýchlo zvykli, prestala som kupovať chlieb a snažila sa piecť doma. Vyskúšala som si rôzne múky, takže som zistila, že ak robím chlieb čisto z ražnej múky, je mokrý a hutný, ak ho robím zo pšeničnej chlebovej, je presne taký, aký má byť. Časom som sa naučila a z pôvodne dvoch skombinovaných receptov som si vytvorila vlastný, na ktorom fungujem doteraz.

Po viac ako roku som však usúdila, že je načase posunúť sa do vyššieho levelu, a začala som vypekať. Najväčší zlom v mojej závislosti, ktorá ešte zosilnela, nastal na Vianoce, keď som od mojej mamy dostala knihu Kváskovanie. A tak som chcela všetko vyskúšať, najlepšie hneď a naraz. Pustila som sa teda do vypekania. A odvtedy pečiem všetko možné. Buchty, vianočku, pizzu, koláče, lúpačky, žemle, šišky, uzly, záviny, knedle, parené buchty, bagety... a čo ja viem, čo ešte. Len na tie rožky som ešte akosi nedozrela, ale aj to príde a verím, že nájdem recept, vďaka ktorému sa mi konečne podaria.

Je to úžasné, keď sa recept vydarí presne podľa predstáv, to ma potom ženie vpred a chcem skúšať ďalšie nové veci. Ako píšem, je to závislosť, stačí raz vyskúšať a tejto závislosti sa len veľmi ťažko zbavíte. Ja som sa jej ešte nezbavila, ani neplánujem, lebo ma to baví. A tak každý deň vypekám ráno či večer a mám z toho naozaj radosť.

Samozrejme, aby ste si nemysleli, do extrému nejdem – kvásku som nedala meno, neberiem si ho všade so sebou. Viem aj o takých, ktorí tak robia – berú si kvások do práce, aby ho tam mohli prikrmovať, alebo keď cestujú na dovolenku, kvások majú so sebou. Toto je už pre mňa trochu moc. Ak sa mi stane, že mám niečo rozrobené, alebo mi kysne rozkvas  či cesto a ja musím niekam odísť, alebo z nejakého iného dôvodu recept nemôžem dorobiť, jednoducho šupnem všetko do chladničky a potom len vytiahnem, keď sa vrátim a pokračujem. Pretože hoci sa oň s láskou starám, nie som jeho otrokom. Dokonca ani počas našej deväťdňovej dovolenky neutrpel, len som ho trošku nakopla, hovorí sa ozdravila, a vypekám si s tým istým kváskom ďalej. Nedávno sa mi podarilo kvások darovať a verím, že sa mu tam niekde dobre darí.

Kto by chcel vyskúšať, pripájam dva jednoduché recepty na chlieb. Jeden írsky a jeden, ktorý pečiem skoro každý deň.

Írsky chlieb

  • 500 ml hustého gréckeho jogurtu
  • 450 g hladkej špaldovej múky
  • 1 ČL soli
  • 1 ČL cukru
  • 1 ČL sódy bikarbóny

Najskôr spolu v mise zmiešame všetky sypké suroviny: špaldovú múku, soľ, cukor a sódu bikarbónu. Pridáme jogurt a premiešame lyžicou, kým sa všetko nespojí. V žiadnom prípade sa nesmie miesiť, ani inak vypracovávať. Pomocou varešky premiestnime do papierom na pečenie vystlanej jánskej misy, môžeme použiť aj inú formu, a dáme do vopred vyhriatej rúry na 190 stupňov. Pečieme asi 50 minút. Rúra nemusí byť vyhriata, ak ho dáme do nevyhriatej, pečieme asi 60 minút. Po upečení vyberieme, odstránime papier na pečenie a necháme vychladnúť na mriežke.

Jednoduchý kváskový chlieb

  • Rozkvas: 5 – 6 PL aktívneho kvásku, 140 ml vody, 6 PL pšeničnej chlebovej múky (kopcovitých PL)
  • Cesto: celý rozkvas, 400 ml vody, 500 g pšeničnej chlebovej múky, 2 ČL soli

Všetky suroviny spolu zmiešame, vylejeme do formy vystlanej papierom na pečenie (ja používam jánsku misu) a necháme pri izbovej teplote 3 – 4 hodiny kysnúť. Potom si rúru nastavíme na 200 stupňov, necháme nahriať a pečieme hodinu. Ja rúru nenahrievam, keďže viem, že sa mi rúra  na túto teplotu nahreje za 10 minút, misu dám rovno do rúry a nechám piecť hodinu aj 10 minút. Po upečení vyberiem, položím chlieb na mriežku, nechám chvíľu vychladnúť, odstránim papier na pečenie a na mriežke nechám až do úplného vychladnutia. Potom už len zabalím do čistej utierky alebo nakrájam na jedenie.     

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

INTERAKTÍVNY WEB 1989

Mrznúce prsty a obavy rodičov. Padajú komunisti

Denník SME spustil výnimočný interaktívny web 1989: Cesta k slobode.

Bývalý šéfredaktor Plus 7 dní naklonený Smeru mal byť Kočnerov človek

Správy z Threemy naznačujú aj to s kým si Kočner dohodol živé prenosy na TA3.


Už ste čítali?